Sad and Romantic Moments {2}

1. března 2011 v 15:00 | NoBoDy |  Sad and romantic moments
Druhý príspevok do mesačného meme od Veroniky. Princíp je jednoduchý, vybrať tri smutné a tri romantické momenty z nejakej knihy/kníh, ktorú/ktoré ste prečítali.
POZOR, článok môže obsahovať spoilery!


Romantic Moments

Autor: Paulo Coelho
Názov: Na brehu Rio Pedra som si sadla a plakala
Situácia: ,, Budem pri tebe, kým budeš chcieť byť tu pri rieke. Ak pôjdeš spať, ľahnem si pred tvoj dom. Ak sa rozhodneš odísť niekam ďaleko, budem nasledovať tvoje kroky. Až kým mi nepovieš: ,, Odíď." Vtedy odídem. Do konca života ťa však budem milovať.


Autor: Erich Maria Remarque
Názov: Traja kamaráti
Situácia: ,, Vidíš, akú krásnu izbu máš?"
,, Je krásna, pretože si tu ty," povedal som. ,, A odteraz to už nikdy nebude tá voľakedajšia izba - pretože si tu bola ty."

Aj druhý romantický moment bude z tej istej knihy:
Situácia: ,, Nesmieš piť z toho istého pohára, čo ja," povedala Pat.
,, To by bolo pekné." Naplnil som pohár ešte raz a vlial do seba.
Pokrátila hlavou: ,, To by si nemal robiť. Ani bozkávať ma už nesmieš. A vôbec nesmieš byť toľko pri mne. Nesmieš ochorieť."
,, Budem ťa bozkávať a čerta sa budem o niečo starať," odvetil som.
,, Nie, nesmieš. A nesmieš už spať v mojej posteli."
,, Dobre, tak ty budeš spať v mojej."



Sad Moments

- všetky tri momenty budú z predchádzajúcej knihy, lebo je naozaj bohatá na smutné chviľky, ale napíšem to pre istotu ešte raz:
Autor: Erich Maria Remarque
Názov: Traja kamaráti
Situácia: ,, Načo ste si kúpili toho papagája, tetuška?" spýtal som sa, keď sa usalašila.
,, Na večery," povedala. ,, Myslíte, že je krmivo drahé?"
,, Nie," povedal som, ,, ale prečo - na večery?"
,, Vie predsa rozprávať," odvetila a zahľadela sa na mňa svojimi jasnými starými očami. ,, Budem mať pri sebe aspoň niekoho, kto vie tiež rozprávať."


Situácia: S oslepenými očami som civel na nebo, na toto sivé, nekonečné nebo pomýleného boha, ktorý pre vlastnú zábavu vynašiel život a smrť.


Situácia: Vo všetkých miestnostiach bolo úplné ticho a napriek toľkým návštevníkom nebolo počuť ani slovo - ale mne sa aj tak zdalo, akoby som sa prizeral nesmiernemu boju - nemému boju ľudí, ktorí, hoci porazení, predsa sa nechcú vzdať. Vylúčili ich z okruhu vlastnej práce, z vlastných úsilí, z vlastných povolaní - a tak sa teraz zhromaždili v tichých priestoroch umenia, aby neprepadli meravému zúfalstvu. Mysleli na chlieb, vždy a stále na chlieb a na zamestnanie; ale prišli sem, aby na niekoľko hodín unikli svojim myšlienkam - a medzi jasnými rímskymi hlavami mužov a nepominuteľným čarom bielych gréckych ženských postáv ponevierali sa tu s ovisnutými plecami ľudí, ktorí nemajú cieľ - otrasný, bezútešný obraz toho, čo ľudstvo za tisíc rokov mohlo dokázať; vrcholné, večné umelecké diela - a na druhej strane ani len dostatočné množstvo chleba pre každé zo svojich detí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Crania Crania | Web | 2. března 2011 v 11:14 | Reagovat

Vybrala si si pekné momenty :) Na Paula Coelha, teda na ďalšiu knihu od neho, sa chystám už dlhšiu dobu. Snáď konečne naškrabem peniaze na ďalšiu knihu :D :)

2 ellie ellie | Web | 2. března 2011 v 16:10 | Reagovat

Strašne sa mi páči ten moment, Budem ťa bozkávať a čerta sa budem o niečo starať a to že tak ty budeš spať v mojej posteli. Ach ♥ :D. Ten prvý smutný moment čo si napísala ma dostal. Asi si aj ja kúpim papagája :D.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama