Ja nie som mrcha, ja nie som mrcha, JA NIE SOM MRCHA!!!

2. března 2011 v 17:47 | NoBoDy |  Žijem
Nie, nie som mrcha! Naozaj.
Ale...
Ale toto akože...ja som tu v niektorom článku asi spomínala, že sa nechcem zaľúbiť, či nie? To je jedno, lebo ja vlastne nie som zaľúbená. Teda som. Ale nie tak, že osudovo. Boha, ja to sama nechápem. Ale chcem len povedať to, že ten dotyčný sa dal dokopy s dievčaťom, ktoré som už tiež spomínala. Ako ja mu to prajem, lebo on si naozaj zaslúži len to najlepšie a to dievča je naozaj milé a majú sa fakt radi, ale...vzalo ma to. Vždy to takto dopadne. Keď už si myslím, že konečne mám niečo, na čo sa môžem upnúť a začať to ľúbiť, tak to predo mnou akoby utekalo...

Takto nejako som pred týždňom začínala písať článok a teraz som len rada, že som ho nedopísala nezverejnila, lebo by som sa hanbila sama pred sebou koľko toho dokážem natárať (nadpis je ten pôvodný, vôbec sa mi nechcelo meniť ho a polhodinu rozmýšľať, čo tam zase napíšem). Vzťah je už potvrdený aj keď zatiaľ nie celkom oficiálny, ale myslím, že fakt, že on má jej fotku ako tapetu v mobile, hovorí za všetko. No a čo? Tak nech sú šťastní (bez irónie). Aj ja budem. Raz. A ináč nie, nie som zaľúbená, len tak chvíľkovo.


A mohla by som prestať vsúvať do článkov romantické drísty typu: keď mám niečo, na čo sa môžem upnúť a začať to ľúbiť, tak to predo mnou akoby utekalo. Nemá to význam, lebo aj mne samej to po prečítaní znie ako jedno veľké klišé. To, že to tak naozaj kdesi v duši (či ako sa tá abstraktná vec nazýva) pociťujem je už vedľajšie. Takže končím s týmto sotva začatým 'srdcervúcim' výlevom, ktorý nestojí za nič, lebo aj tak ním nič nedosiahnem.

Rada by som na zvyšok týždňa ochorela. Proste by som bola na tie dva dni plus víkend doma a vôbec nič by som nerobila, len sedela zababušená v posteli a čítala by som, aby som odohnala všetky tie otravné a ustavične sa vracajúce myšlienky. A priznám sa, začínam byť osamelá. Bola som taká vždy, ale nikdy som to nevnímala ako niečo negatívne, vždy som z toho len získala a cítila som sa dobre a nikdy som sa necítila tak skutočne sama. Ale v poslednom čase sa to zmenilo. Už ma to nebaví. Nebaví ma byť stále doma, pozerať sa na vzťahy ostatných, cítiť, že nie je nikto, kto by ma naozaj zaujal a keď náhodou taký aj príde, tak neskutočne rýchlo aj odíde. Možno je problém so mnou, možno som príliš náročná. Neviem, Istá som si jedine tým, že už nepomáhajú ani také argumenty, že sa musím predsa venovať škole a nemôžem si dovoliť rozptylovať sa nejakým chalanom. Je to dosť na h*vno.

Prečo je všetko tak zložito jednoduché?


Och, duša moja, kiežby tvoja tvár
bola pri mne,
keď navždy skončí moja púť;
kiežby som ťa vo chvíli,
keď svet vytratí sa ako tiene,
našiel po svojom boku... (Charles Dickens)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Shou Shou | Web | 2. března 2011 v 20:16 | Reagovat

tá "romantická vsuvka" bola podľa mňa veľmi pekná....a osobne si myslím, že takéto články sú potrebné...vypísať sa z toho čo človeka trápi, a áno po istej dobe sa ti to bude zdať straašne trápne a smiešne, ale to vôbec nevadí a ani to nie je pravda. Iba sa pousmeješ a pôjdeš ďalej:)
Inak mi to prišlo veľmi milé, celý tento článok...lebo akoby si písala o mne xD Taktiež som si v istú dobu uvedomila, že mi čosi chýba...a vždy mi stačila akurát tak moja osamelosť a občas pár priateľov...:) ako tak pozerám, asi u každého príde čas kedy sa jeho pohľad na život zmení...ďalej ťa už asi nepoteším, lebo odkedy som si tú samotu začala uvedomovať, trápim sa stále viac xD ale to asi všetko záleží len na danej osobe...ale vystihla si to vetou, je to všetko na ho***....:)

2 Stormy Stormy | Web | 2. března 2011 v 20:58 | Reagovat

Poznám ten pocit, i keď... budem mať len 16. Celý život pred sebou. Ale pevne verím, že raz nájdeš toho svojho princa (pre každého je princ niekto úplne iný :)) a budeš šťastná. Skôr či neskôr. Moja bývala najlepšia kamarátka (je to zložité), si našla svoju lásku až v 20. A je šťastná :) Určite to tak bude i s tebou. Držím palce! ♥

3 Iris Iris | Web | 4. března 2011 v 13:43 | Reagovat

To dobre poznám, takéto výlevy, ja ich dokonca aj uverejňujem a celé, lebo sa potrebujem vypísať. Ale máš pravdu, nemá to zmysel. Nemá zmysel opisovať každý raz, keď sa nešťastne zamilujem. A potom keď čítam, presne, tie klišé sračky, tak mi je ešte horšie. Je to čudné, ale kde som dnes bola na blogu, tak všade čítam len o nešťastných platonických láskach. :D
A s tou samotou... Ani mne dávnejšie nevadila, ale už sa to mení, nerada bývam sama, lebo mám vtedy taký pocit, že všetci sú niekde s niekým, ale ja trčím doma - sama. A mala si ostať doma, ja som dnes nešla do školy a bolo mi úžasne. :-D
Ten koniec sa mi páči..

4 ellie ellie | Web | 4. března 2011 v 14:00 | Reagovat

Ani ja nie som mrcha. Iba chcem aby sa kamaratovi rozpadol vzťah, ale nie, nie som mrcha.Vždy si to hovorím, ja si počkam, to šťastie niekde tam čaká, niekde tam na mňa. Možno je to klišé ale ja napríklad trepem do článkov tiež klišé, predomnou síce nič neuteká, lebo ani nemá čo. Ach bože, akože ja som šťastná keď je niekto vmojom okolí šťastný ale pravd aje tá, že keď mala vzťah moja najlepšia kamoška, bola som šťastná ale aj ma to nebavilo, nebavilo ma pozerať na to ako sú spolu a ako ja osm sama. Aj ja to potrebujem, potrebujems a s niekym rozprávať a aby ma počúval, aby povedal nenechaj sa okradnúť o svoje sny a aby ma zobral na prechádzku. Občas som rada sama, z kakaom, knižkou sama zo sebou, ale to nie som ja. Nie vždy. Som aj človek spoločenský, rada sa bavím, rada sa smejem.. a keď konečne niekam patrím niečo sa poserie a ja som sa dosmiala. PRečo je všetko tak zložito jednoduché? Veľmi dobre napísaná a položená otázka.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama