Som iná. No dobre, tak bez príkras, som nenormálne naivná

5. února 2011 v 21:33 | NoBoDy |  Žijem
Pretože si myslím, že žijem v akejsi rozprávke. Trápne.
Ale som si vsugerovala, že keďže je to rozprávka, tak hrdinka musí najprv prekonať tie horšie chvíle, aby potom bola na konci šťastná so svojim princom až kým nepomrú. Aj toto je trápne.
Asi je to geneticky dané. Netvrdím, že mám veľa umeleckého v sebe, ale myslím, že kúsoček mám a asi to je všetko práve tým spôsobené, práve preto vnímam veci a vzťahy akosi inak, teda trápne vzhľadom k tomu dnešnému svetu a jeho zásadám a pravidlám a zaužívaným myšlienkam.
Myslím, že väčšina ľudí s dušou umelca ja na tom podobne. Mám napríklad spolužiaka, ktorý je hudobník, metalista, hrá na gitare v kapele a popritom i píše, po slovensky i po anglicky; ak by ste ho nepoznali, tak sa ho zľaknete. Vždy chodí v čiernom, s takými reťazami na nohaviciach a má dlhé vlasy, fakt dlhé, no však typický metalista. Ale keď s ním prehodíte zopár slov, uvedomíte si, že je jedným z najlepších ľudí, akých ste kedy mali tú česť stretnúť. Pretože je vtipný, zábavný, rozveselí vás, vždy keď to potrebujete, alebo s vami jednoducho mlčí a objíma vás, keď sa potrebujete vyplakať. A je romantický, to sa nedá prehliadnuť. A verí na lásku, na tú čistú (už zabudnutú) lásku. Znie to ideálne, no nie? Ktorá by takého chalana nechcela? Ale on je aj tak sám. Tak kde je to zádrh, čo robí zle, robí vôbec niečo zle? Ja to nechápem. Zaslúžil by si to najlepšie, tú najlepšie, ale neviem, kde v riťi taká je a na čo ešte čaká. Bože, ja mu to tak prajem, všetci mu to prajeme, ale stále nič, vždy je nešťastne zaľúbený. A keď myslím, že zaľúbený, tak fakt zaľúbený a nie len na pár týždňov, ale roky.
Je to odveci. Všetko. Tie pravidlá, tá normálnosť. To, že ak vyčnievaš z radu, ak si iný, tak tvrdia, že je to dobré a super, ale do bližšieho vzťahu s tebou sa nechce nikto dostať, pretože tí "normálni" by to istotne neschvaľovali.
Netvrdím, že ja som nejaká extra iná a originálna, lebo nie som. Teda navonok fakt nie som. Ale vnútri je niečo iné, niečo moje, niečo, čo si strážim a bojím sa o tom rozprávať s niekým, lebo je ťažké, ak nie priam nemožné, preraziť múr normálnosti a stereotypu názorov. Ale asi to ide s dobou, sme otrokmi času v ktorom žijeme. Ja tiež. Mám svoje tajomstvá, stránky, ktoré možno nikdy neprevrátia a neprečítajú oči niekoho iného. Ale tak rada by som sa o ne podelila, ak by som mala aspoň kúsok istoty, že nájdem keď už nie pochopenie, ale aspoň nejakú nie celkom negatívnu odozvu.
Ale nie som smutná, vôbec nie. Len priveľa rozmýšľam. Zase.
A aby som sa vrátila k pôvodnej téme, tak som chcela povedať len toľko, že ešte stále si naivne myslím, že tá láska naozaj existuje (och dievča, prefackaj sa a zobuď sa!). Nie taká, že chceme niekoho vlastniť len pre seba, ale taká, kde nám je všetko jedna, kde nám záleží len na tom druhom, nie na tom, čo robí, ako vyzerá, aký je bohatý, ale na ňom samom, na jeho podstate, na jeho duši. Hm, zase som trápna, lebo je paradoxné, že verím v niečo, k čomu som sa ešte v živote ani len zďaleka nepriblížila.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Emily Emily | Web | 6. února 2011 v 2:25 | Reagovat

Nie niesi naivna. Lebo ak si naivna tak potom som naivna aj ja. Tiez verim, ze clovek musi najprv preskakat to zle a az potom sa k nemu dostane to dobre. Tiez verim na takeho princa, ktory niekde zije ale ani panboh nevie kde a preco sa este neobjavil.
Hej, tusim sme ine ale nie naivne. Pretoze nikto na toto uz neveri. Na mna sa ludia vacsinou pozeraju jak na debila pretoze mam ine nazory a nemam ich take ako "ostatni - ti normalni - ti ktori nevytrcaju z davu"... ale stacilo by keby ma blizsie spoznali... pretoze ja sa nedokazem otvorit len tak hocikomu, ale to bude tym, ze som sa az prilis vela krat uz sklamala v ludoch a nedokazem uz nikomu doverovat na 100% pretoze mam pocit, ze kazdy ma niekedy tak ci tak sklame...
V tejto dobe ludia pozeraju len na vyzor a to ma sere... Preco to tak je?... Potom sa kazdy stazuje, ze ta pekna baba podviedla jedneho chalana a bla bla a ze je to ku*va... Ale potom ten chalan aj tak zabludi k dalsej ku*ve, ktora ho podvedie namiesto toho aby si nasiel nie velmi peknu ale za to vernu frajerku.
Tiez verim na taku lasku, kde nam zalezi na tom druhom a na jeho dusi a nie na vyzore, peniazoch a podobne...
A tiez nechapem preco je ten tvoj kamarat stale sam ked je taky dobry ako ho opisujes... Ale tento svet je uz tak velmi nespravodlivy a skazeny, ze dobrym ludom nic nevychadza a zivot ich facka pri kazdej prilezitosti, a ti zli sa maju najlepsie... Aj ked je uz otazkou kto je dobri a kto zli, ale ja tiez zijem v nejakej tej rozpravke takze...

2 Iris Iris | Web | 6. února 2011 v 16:09 | Reagovat

Možno tomu veríš práve preto. Pretože si sa k tomu ešte nepriblížila a nevieš o tom veľa, veríš, že existuje čistá láska. A pretože som tiež taká umelecká duša (;D) verím na pravú lásku. Ale neverím, že taká láska je šťastná a že je ľahké ju nájsť. Ale podľa mňa kto ju chce, ten ju nájde, ale potom to bude ľutovať, lebo máločo bolí viac ako práve taká láska...

3 ellie ellie | Web | 6. února 2011 v 17:43 | Reagovat

Tie tvoje skromné odporúčacie vsuvky kľudne vsúvaj všade kde ťa napadne ;). Že nedaj sterilizovať smajlíkov :D. Nemyslela som že sa ti bude ťá pesnička páčiť :D.

Vieš, ale takých ľudí ako si ty je viac. Taká som aj ja. Ale podľa mňa nejde ani tak o umeleckosť, je tam mnoho iných aspektov, podľa môjho názoru. A presne v tom je ten háčik, že tý ľudia ktorý vedia skutočne ľúbiť sa vždy popália. To nie vlastne nie je háčik, to je svet. Pretože tý čo nemajú problém zalubiť a odlubit sa sa vedia predať tak že ich chcú všetci. Tak to chodí. To už je aké úžasné ak máš človeka ktorý pri tebe vie byť len ticho a objímať ťa. Takého človeka by som chcela.  Sranda je tá že aj keď sa čisto teoreticky nájde človek ktorý by bol taký aký ho chceme, niečo nás drží ďalej (hej, teraz trošku hovorím o sebe). Aj ja v to verím, ale asi sa toho aj bojím. Veľmi. Preto som stále sama.

4 ellie ellie | Web | 6. února 2011 v 18:30 | Reagovat

To ešte nechápeš? :D (šak inak ani sa nečudujem, mňa ťažko pochopiť :D). No to je ten kamarát o ktorom hovorím a o ktorom bol vlastne aj ten výpadok. On je v podstate chlapec ktorý by bol aj taký s tých normálnych ale .. neviem aké ale. Nebola iskra :D (to bolo trápne :D).

5 Ashley Ashley | Web | 6. února 2011 v 20:16 | Reagovat

Nie si trápna :) ja ťa úplne chápem, takisto som možno troška duša umelca a takisto to tak cítim, nikdy by som nezaľúbila len tak podľa výzoru alebo bez toho aby som toho človeka dlhšie nespoznávala...dokonca on sa snažil o mňa dosť dlhú dobu pretože som si stále nebola istá(aj keď práve dnes po dvoch rokoch som sa s ním rozišla) ale bolo to pekné a nidky na to nezabudnem, bola to ozaj láska...ešte stále ho milujem lenže vzťah niekedy kazia tie veci z reality ako napríklad iní ľudia a keď jeden dovolí aby vstúpili do vzťahu je po všetkom :) ale čo už...život ide ďalej...a aj tvoja láska príde a takisto poznám takého metalistu :D chodí s mojou segrou :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama