Kdesi v krajine snov (Téma: Nočná obloha)

5. února 2011 v 12:09 | NoBoDy |  Téma týždňa
Lúčim sa so slnkom, mávam mu s maličkým smútkom v duši, no i s novou nádejou, že ráno sa s ním znova stretnem. V očakávaní hľadím a pokúšam sa vidieť až za obzor, privolať noc, pritiahnuť hviezdy a urýchliť scenériu, pretáčať všetko ako film.
Viem však, že všetko má svoj čas, že radostné očakávanie je priateľom šťastia a preto sa nútim k trpezlivosti a zhováram sa so súmrakom. Zdrží sa pri mne len krátko, vraj sa ponáhľa. Kam? Nestihnem sa ho spýtať. Snáď zajtra mi to prezradí.
A konečne je tu. Noc. V plnej nádhere s hebkou tmou a hrdou tajomnosťou. Bez dychu sa ukladám na zelený koberec, ktorý sa mi mäkko prihovára a volá ma do ríše spánku. No odolám mu. Ešte necítim únavu, ešte neprišiel čas spánku, najprv musím snívať s otvorenými očami.
Aha, objavuje sa prvý žiarivý bod cesty na oblohe. A tam je druhý. Tretí. Štvrtý. Desiaty. Stý. Stámilióny rôznych možností a príbehov sa objavujú pred mojimi očami. Nestíham ich ani všetky registrovať. Sú ako hudba bez zvuku. Nepočujete ich, ale vidíte a cítite tú neskutočnú harmóniu.
Privolávam na pomoc fantáziu. Vnáram sa do nekonečna, predstavujem si milión krát milión rôznych príbehov zapísaných tajnou abecedou na oblohe. Žiarivé písmená na čiernom podklade.
Tam kdesi, možno len medzi riadkami, prebýva i môj osud, moja kľukatá cesta. Snažím sa ho nájsť ako už toľko nocí predtým, ale márne. Hľadám kvapku v oceáne. Ťažké, ale nie nemožné. Nesmútim však, kto hľadá, raz nájde. Keď príde ten správny čas. Zatiaľ čítam príbehy ostatných bytostí. Odhaľujú sa predo mnou boje, lásky, priateľstvá, výlety, cesty, vraždy, zmierenia, nachádzania, poklady, proste životy. Každá jedna udalosť, nádych a úsmev sa zachytáva v prúde času a kam inam by sa zachytával ak nie na oblohu? Kde inde by boli v bezpečí pred vetrom, ohňom, vodou, dokonca i pred časom?
Zaspávam. Na dnes bolo dosť rozprávok na dobrú noc. Vánok ma kolíše do spánku a sľubuje mi ďalšie úžasné chvíle, lebo studňa hviezdnych príbehov nemá dno. Rýchlo strácam pojem o čase a priestore. Usínam s poslednou matnou myšlienkou, že aj zajtra je noc.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Moon Lustre Moon Lustre | Web | 5. února 2011 v 12:26 | Reagovat

Pěkně popsané.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama