William Styron - Sophiina voľba

15. ledna 2011 v 11:55 | NoBoDy |  Recenzie
sophiina voľba
Autor: William Styron
Názov: Sophiina voľba
Počet strán: 605
Väzba: pevná s prebalom
Jazyk: slovenský

Anotácia:
V románe Sophiina voľba Styron originálnym spôsobom spracúva problematiku druhej svetovej vojny, nacistických vyhladzovacích táborov i "zlaté roky" v povojnovej Amerike. Začínajúci spisovateľ Stingo, dvadsaťdvaročný neskúsený Južan, nás zavedie do New Yorku roku 1947. V nájomnom dome v Brooklyne sa spriatelí s Nathanom, temperamentným židovským intelektuálom, a Sophiou, krásnou a krehkou poľskou katolíčkou. Stingo je svedkom ich vášnivého a deštruktívneho vzťahu a neraz musí otrasenej Sophii robiť dôverníka. Sophia pred ním postupne odkrýva svoju minulosť z predvojnového Poľska, koncentračného tábora a napokon aj svoje najväčšie tajomstvo - drastickú voľbu, ktorá ju navždy poznačila.


Môj názor:
Opäť kniha z obdobia vojen (konkrétne 2.sv.vojna). Bola v zozname 100 naj kníh a keďže sa mi ju podarilo lacno zohnať, tak som sa do nej pustila.

Mnoho recenzentov tvrdí,že začiatok bol akýsi zdĺhavý a nudný, no ja som toho názoru, že všetko malo v knihe určitý význam a svoje miesto, takže ani náhodou nesúhlasím s názorom, že by mohla byť kratšia, len okolo 300 strán, ktoré by hovorili len o živote Sophie v Poľsku a neskôr v Osvienčime. Veď kniha by tak mala v podstate len nudný lineárne plynúci dej. Ale keďže Styron rozvinul v diele viac dejových línií, bolo to zaujímavejšie. Autor prechádza z minulosti Ameriky ako takej do jej súčasnosti, potom rozpráva o živote pred vojnou v Poľsku a nakoniec formou monológov alebo dialógov rozpráva sama Sophia o svojom utrpení v Osvienčime.


...a tak pred Hössovými (dozorca v Osvienčime) prižmúrenými,ostražitými,bezcitnými očami začína masakra: ,,Musel som sa tváriť chladnokrvne a ľahostajne zoči-voči výjavom,ktoré by chytili za srdce každého,kto má čo len kúsok citu.Nesmel som odvrátiť pohľad,ani keď som sa bál,že už nezvládnem svoje pohnutie.Musel som sa chladne prizerať,ako matky s rozosmiatymi alebo uplakanými deťmi vchádzajú do plynovej komory...Musel som sa dívať na všetko.Hodinu za hodinou,vo dne v noci,musel som sa pozerať na odstraňovanie mŕtvol,na spaľovanie,na vytrhávanie zubov,strihanie vlasov,na všetku tú príšernú robotu bez konca.Musel som celé hodiny stáť v odpornom zápachu,keď otvárali masové hroby,vyťahovali z nich mŕtvoly a spaľovali ich."

Takže
Sophiina voľba
je zmesou rozdielov medzi Severom a Juhom Ameriky, otroctva,smrti, ťažkých skúšok, krivých obvinení, klamstiev, nenaplnenej túžby, lásky v akejsi čudnej forme, násilia, bláznovstva, utrpenia,a v prvom rade spletitou reťazou volieb, nekonečných výčitiek svedomia a útrpných myšlienok so slovíčkom
keby...

,,Presne si pamätám slová Fritzcha,"rozprávala mi Sophia."Povedal: ,Prišli ste do koncentračného tábora,nie do sanatória,a odtiaľto je von len jedna cesta:hore komínom.A komu sa to nepáči,môže sa ísť obesiť na ostnaté drôty.Ak sú v tejto skupine medzi vami židovky,nemajú právo žiť dlhšie ako dva týždne.´Potom sa spýtal: ,Sú tu nejaké mníšky?Mníšky rovnako ako kňazi,majú len jeden mesiac.Všetci ostatní tri mesiace.´" Takto nacisti zaviedli napokon neobyčajne dômyselne akúsi smrť za živa,strašnejšiu než obyčajná smrť a zároveň zákernejšie,krutejšiu,lebo málokto u odsúdencov spočiatku - hneď v prvý deň - mohol vedieť,že toto otroctvo,mučenie,choroby a hlad sú iba nepodarenou napodobeninou života,v ktorom putujú neodvratne v ústrety smrti.A Rubenstein uzatvára : ,,Koncentračné tábory sa takto stali oveľa strašnejšou hrozbou budúcnosti ľudstva,ako keby boli slúžili výlučne len na masové popravy.Vyhladzovacie stredisko môže produkovať iba mŕtvoly,ale spoločnosť totálnej tyranie vytvára svet živých mŕtvol..." Alebo ako povedala Sophia:,,Keby bola väčšina z nich pri svojom príchode vedela,aký to bude život,modlila by sa,aby mohla ísť radšej rovno do plynu."

Klamala by som, ak by som povedala, že mám z knihy dobrý pocit. Naopak. Zanechala vo mne silný pocit, že ničomu nerozumiem. Nechápem Osvienčim (pracovný tábor) ani Brzezinku (tzv.vyhladzovací tábor neďaleko Osvienčimu), nechápem nacistov, ani sen o dokonalej árijskej rase, nechápem ich zmýšľanie a ciele, nechápem ľútosť dozorcov v koncentračných táboroch, ktorú však nepociťovali voči umierajúcim, ale voči sebe, že sa museli na takú hrôzu pozerať a dokonca nechápem ani utrpenie a mučivú smrť toľkých Židov, Cigánov a Poliakov. Nerozumiem tomu a nikdy celkom ani neporozumiem, pretože som to nezažila na vlastnej koži.

Psychologička Arendetová poznamenáva: "Problém ani tak nespočíval v tom,ako utíšiť svedomie,ale skôr ako potlačiť živočíšnu ľútosť,ktorú pociťuje každý normálny človek,keď je svedkom fyzického utrpenia.Používali na to veľmi jednoduchý a zrejme veľmi účinný trik...skrátka,celú vec postavili naruby;ľútosť obrátili na seba.Teda namiesto toho,aby povedali:Akých strašných skutkov som sa dopúšťal na ľuďoch!,títo vrahovia vraveli:Akých hrozných skutkov som musel byť svedkom,keď som konal svoju povinnosť,a ako mi to bremeno ťažko doliehalo na plecia!"

Ale napriek tomu je táto kniha výpoveďou o duši človeka poznačenej Osvienčimom, 2.sv.vojnou, Hitlerom, plynovými komorami, hladovaním a zúfalou snahou prežiť za každú cenu; o duši zmietanej v nekonečnom mori viny, ktorá človeka prenasleduje až po hrob.A možno i ďalej...

Osvienčim sám naďalej zostane nevysvetliteľný.Najvýstižnejšia definícia,akú som kedy o Osvienčime počul,vlastne nie je definícia,ale odpoveď.
Pochybovačná otázka:
,,Povedzte mi,kde bol v Osvienčime boh?"
A odpoveď:
,,A kde bol človek?"

Celkové hodnotenie: 9/10

zdroj obrázka: martinus.sk
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ellie ellie | Web | 15. ledna 2011 v 20:08 | Reagovat

Aj mi to máme doma ale s inou obálkou ale mňa to nebavilo. Ja som už tiež počula že sa treba prekusnúť cez začiatok ale celkovo som po pár stranách prelistovala dalej a aj tak.. proste neviem. Nie je to moja šálka kávy, stačia mi filmy na takýto štýl na ktoré chodíme zo školy. Vždy mi je zle.

2 Petra Petra | 16. ledna 2011 v 17:42 | Reagovat

Hnusnej blog.! Je oničem.!! ;-)

3 NoBoDy NoBoDy | Web | 16. ledna 2011 v 19:38 | Reagovat

[2]: Ďakujem :) Som rada, že ti stál aspoň za to, že si ho okomentovala. To vlastne znamená, že ťa predsa len v určitom zmysle zaujal.

4 Petra Petra | 16. ledna 2011 v 21:16 | Reagovat

[3]: Máš pěknej desing to VŠE :P

5 Jiminka Jiminka | E-mail | 5. dubna 2011 v 23:00 | Reagovat

mne sa to nahodou paci :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama