Markus Zusak - Zlodejka kníh

9. ledna 2011 v 10:00 | NoBoDy |  Recenzie

zlodejka kníh
Autor: Markus Zusak
Názov: Zlodejka kníh
Počet strán: 480
Väzba: pevná s prebalom
Jazyk: slovenský

Anotácia:
Liesel Memingerová prichádza do nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká na krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel si nachádza priateľov - aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. Počúva hudbu, ktorou jej ocko obveseľuje mestečko. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy.

Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom "tam vonku", kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom "vnútri", v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec.

Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.

Môj názor:

Kniha, ktorá u mňa zapálila záujem o 2.sv.vojnu a ktorá patrí k tým,k toré beriem do rúk vždy znova a znova a otvorím ju len tak na hocijakej strane, no aj tak sa vždy začítam. Kniha písaná štýlom tak neobyčajným a neobyčajne dojemným, avšak bez zbytočných trápnych klišé. Kniha písaná Smrťom (áno, smrť už nie je tá, ale ten). Smrťom, ktorý má srdce (kruhové), ktoré cíti ľútosť. Smrťom, ktorého mátajú ľudia.

MALÉ PRIZNANIE SMRTI
Nenosievam kosák ani kosu.A čierny plášť s kapucňou len vtedy,keď je zima.A nemám ani tie lebkovité črty tváre,aké sa vám zrejme veľmi páčia a radi mi ich pripisujete.Chcete vedieť,ako naozaj vyzerám?Kým budem pokračovať,dívajte sa do zrkadla.

Ku knihe som sa dostala dá sa povedať úplne obyčajne. Videla som ju raz na martinus.sk, prečítala som si anotáciu, ale tým to pre mňa vtedy haslo. A potom asi o mesiac neskôr som ju videla na jednom bazári. Spomenula som si, že som o nej počula. To bolo dva dni pred koncom školského roka, kedy sme mali dostať odmeny v podobe peňažných poukážok do kníhkupectva. Pôvodne som si chcela kúpiť Stratený symbol od Dana Browna (čítala som ho, ale chýba mi do zbierky), no nakoniec som si kúpila Zlodejku kníh a musím povedať, že nijaký Dan Brown ani symbol ani zďaleka na Zlodejku kníh nemajú.

V tieni stromov Liesel pozorovala chlapca.Ako sa všetko zmenilo!Zo zlodeja ovocia bol darca chleba.Jeho plavé vlasy,hoci už tmavli,boli stále ako svieca.Počula,ako mu škvŕka v bruchu,a predsa dával ľuďom chlieb.
Bolo toto Nemecko?
Bolo toto nacistické Nemecko?

Markus Zusak do popredia dáva život v Nemecku, teda život národa, ktorý kruto prenasledoval Židov. Avšak i medzi nimi sa našli takí, čo s Hitlerom súhlasili len navonok, no v skutočnosti vo vlastnej pivnici skrývali Židov. Jedným z takýchto Nemcov boli i Hans a Rosa Hubermannovci, adoptívni rodičia Liesel. Je to obdivuhodné, ako si v takej spoločnosti dokázali uchovať svoju ľudskosť - to, čo nás odlišuje od zvierat a to, čo v tých časov akosi v radoch Nemcov a nacistov úplne vymizlo.

Ešte chvíľu stál po pás vo vode,až potom vyliezol a podal jej knihu.Nohavice sa naňho lepili a on bez prestávky kráčal ďalej.Myslím,že sa bál.Rudy Steiner sa zľakol bozku od zlodejky kníh.Asi po ňom príliš túžil.Asi ju strašne ľúbil.Tak strašne,že už ju o jej pery nikdy nepožiadal a do hrobu odišiel bez nich.

V knihe nečakajte žiadne záhady, ktoré sa vyjasnia až na posledných stranách. To by ste boli sklamaní. Sám rozprávač Smrťo už v strede knihy prezrádza jej záver. Akoby čitateľa psychicky pripravoval. Ale márne. Aj keď som vedela, čo a ako bude, ako sa to skončí, bolo to na figu platné. Je to dôkaz toho, že na smrť sa nedá dôkladne pripraviť, dokonca ani keď o nej čítate. A smrť podaná Markusom Zusakom prostredníctvom Smrťa je nezaslúžená, nespravodlivá, no aj tak akýmsi zvráteným spôsobom potrebná.

Áno,na svete som videl veľa vecí.Zúčastňujem sa na najväčších nešťastiach a pracujem pre najhorších darebákov.
No sú aj iné chvíle.
Existuje množstvo príbehov ( len za hrsť,ako som predtým naznačil),ktorými sa dám odpútať od práce,tak ako aj farbami.Zbieram ich na najnešťastnejších,najnepravdepodobnejších miestach a dávam si záležať,aby som na ne pamätal,keď konám svoju prácu.Patrí k nim aj
Zlodejka kníh.

Celkové hodnotenie: 10/10

zdroj obrázka: aktuality.sk
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lilly Lilly | Web | 11. ledna 2011 v 17:01 | Reagovat

úžasná kniha :) jedna z najlepších aké som čítala.. a ten koniec naozaj, aj keď sme o ňom dopredu vedeli, celý som ho preplakala..

2 Maataaa Maataaa | E-mail | Web | 13. března 2011 v 15:02 | Reagovat

Tak toto vyzerá naozaj dobre. Už som  počula o tejto knihe a hneď ako budem mať možnosť si ju niekde zoženiem.
Veď knihu písanú Smrťom človek nečíta každý deň.
A ak máš záujem o 2 svetovú, tak si rozhodne prečítaj Denník Anny Frankovej.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama