Kam odchádzajú tie šťastné chvíle?

25. ledna 2011 v 19:22 | NoBoDy |  Žijem
Nie, nie som v pesimistickej nálade.
Výnimočne.
Ale ľudia okolo mňa sú na tom dosť biedne. Hlavne spolužiaci. Ináč my sa asi len hráme na nejakú super triedu a pritom klameme všetkým. A najviac sami sebe. Akože áno, vieme sa dohodnúť na takých veciach ako sú výlety alebo keď treba na niečo pozbierať peniaze alebo niečo zorganizovať, s tým problém nie je. Ale celkovo tá atmosféra je iná ako bola napríklad pre tromi mesiacmi.
Je jasné, že nie je možné, aby bol každý sa každým kamarát, to všetci vieme. Ale aj tak je to celé čudné. A čudné takým tým zvláštnym nekonkrétnym spôsobom. Nedá sa to jednoznačne definovať a to je na tom najhoršie. Plus že ešte mnohí pred tým zatvárajú oči.
A ešte sú tu vzťahy (jasné, tie tu vždy boli a vždy aj budú). Rozpadávajú sa ako na bežiacom páse. Ten medzi mojimi rodičmi, potom ten medzi rodičmi jedného môjho kamaráta, potom sa s kamarátkou rozišiel frajer a teraz sa skončil dvojročný vzťah jedného môjho spolužiaka. A to všetko v priebehu jedného mesiaca. No nie je to otrasné?

Dnes som to zobrala z toho stručného konca, potrebovala som len v krátkosti zosumarizovať všetko, čo sa v mojom okolí deje. Prišla som na to, že je oveľa horšie, keď sa niečo zlé deje s mojimi známymi, pretože neviem, ako sa s tým vo svojom vnútri vysporadúvajú a preto netuším, ako by som sa k nim mala správať, čo im môžem, a naopak, čo im nemôžem povedať. 

A ja už ani neviem, či sa oplatí v niečo veriť, či vôbec je niečo večné, niečo, čo vydrží hromy aj blesky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama