Leden 2011

Oznamko v balení z nervov

31. ledna 2011 v 19:21 | NoBoDy
...takže mám problémy s netom, teda konkrétne s notebookom, lebo nejako nechce prijímať signál...aj teraz píšem zo sestrinho...takže vôbec netuším, kedy bude zase všetko v pohode a opravené, lebo najprv musím presvedčiť mamu, že ten notebookom je vážne pokazený, že fakt nemám halucinácie...ach, tí rodičia...takže prosím pár dní strpenia...no ja sa budem snažiť sem zaskočiť...teda v rámci svojich možností, ked do monitoru nebude čumieť sestra...

Moje imaginárne lásky - hudba

30. ledna 2011 v 17:59 | NoBoDy |  Som
Mám náladu na súpis osôb, zvierat a vecí, ktoré mám naozaj rada, takže vás s tým trošku pootravujem. A ktovie, možno zistíte/zistíme, že máme niečo spoločné.


Allan a Barbara Peasovci - Prečo chcú muži sex a ženy potrebujú lásku

30. ledna 2011 v 14:12 | NoBoDy |  Books in my thoughts
Kniha do challengu Books in my thoughts.

prečo chcú muži sex a ženy potrebujú lásku
Autor: Allan a Barbara Peasovci
Názov: Prečo chcú muži sex a ženy potrebujú lásku
Počet strán: 256
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2010

Anotácia:
Príručka je určená slobodným a nezadaným ženám i mužom, párom, ktorých vzťah sa ocitol na križovatke, ale i párom, ktorí majú pekný vzťah a chcú ho mať ešte krajší.

Reklamy

30. ledna 2011 v 13:06 | NoBoDy
Nahnevali ma všetky tie odveci komentáre typu 'Ahoj,máš skvelý/pekný/zaujímavý blog. Prosím, zahlasuj/kukni/jukni/navštív môj blog atď.' Proste hnus! Takže odteraz všetky komenty tohto typu, prosím SEM. Ďakujem.

Corinne Hofmannová - Návrat z Afriky

30. ledna 2011 v 12:41 | NoBoDy |  Books in my thoughts
Kniha do challengu Books in my thoughts.

návrat z afriky
Autor: Corinne Hofmannová
Názov: Návrat z Afriky
Počet strán: 176
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2007

Anotácia:
Po štyroch rokoch strávených v primitívnych podmienkach v Keni sa Corinne Hofmannová s podlomeným zdravím a malou dcérkou Napirai vracia do Švajčiarska. Bez finančných prostriedkov, bez povolenia na pobyt a s mizivým sebavedomím sa Corinne s matkinou pomocou snaží začať odznova. Od civilizácie si odvykla a v modernom svete sa zrazu cíti úplne bezradná. Začína boj s úradmi. Zháňa Lketingov rodný list, aby mohla zmeniť priezvisko a štátnu príslušnosť ich dcéry a dala sa rozviesť. Ale Lketinga je nezvestný - nevedno, kde prepíja majetok, ktorý mu Corinne zanechala. A tak sa Biela Masajka i na diaľku snaží podporovať jeho rodinu z účtu, ktorý nechala v Keni. Vymieňa si listy s Lketingovým bratom Jamesom, a zostáva tak s bývalou rodinou naďalej v kontakte. Časom sa jej podarí získať povolenie na pobyt, potom aj prácu a vlastný byt. Nájde si i nového priateľa a knižne vydáva svoje zážitky z Kene, ktoré majú mimoriadny čitateľský ohlas.


Jostein Gaarder - Sofiin svet

30. ledna 2011 v 10:32 | NoBoDy |  Books in my thoughts
Ďalšia kniha do challenge Books in my thoughts. Dnes ich tu bude trošku viac, všetky tie, čo som tento týždeň dočítala. Ak ich sem nedám dnes, tak asi vôbec, takže trošku strpenia prosím :)

sofiin svet

Autor: Jostein Gaarder
Názov: Sofiin svet
Počet strán: 526
Jazyk: slovenský

Anotácia:
Sofiin svet je napínavý román o dvoch rozdielnych dievčatách a jednom tajomnom pisateľovi listov. Múdra, pôsobivá a vtipná kniha o myslení, vzrušujúce čítanie a zároveň pútavé dejiny filozofie od samého začiatku až po súčasnosť. Autor ho nazval "učebnicou", určenou každému bez ohľadu na vek. Niektorí ho označujú za odvážny, prínosný román o filozofii, čudovaní sa a zodpovednosti.


Fall In Love {1}

27. ledna 2011 v 16:41 | NoBoDy |  Fall in love
Prvý príspevok do štvrtkového meme od Stormy.


zapisnik jednej lasky
Autor: Nicholas Sparks
Názov: Zápisník jednej lásky
Pár: Noah Calhoun a Ellie Nelsonová
Typ lásky: nekonečná, bezhraničná, zázračná
Prečo som si vybrala tento pár: Príbeh Noaha a Ellie je aj sfilmovaný, možno ste ho niektorí aj videli. Spočiatku je ich vzťah ako každý iný, spoznávajú sa, zaľúbia sa atď. Vyzerá to ako priemerná kniha či film so sladkým happy endom. No keď sa prenesieme do súčasnosti, zistíme, že tento vzťah je predsa len niečím viac, niečím výnimočný. A to je práve tá bezhraničnosť lásky, jej zázračnosť a čaro. Veľmi sa páči, že autor ukázal, že staroba ešte neznamená, že láska už neexistuje. Milovať sa dá v každom veku a láska má moc poraziť (aspoň na chvíľu) všetko to zlé okolo.
Môj názor/moje pocity: Je to síce tenučká knižka, ale je v sú v nej obsiahnuté dva ľudské životy, dva osudy, dve srdcia a duše, ktoré sa raz stretli a odvtedy boli spolu v dobrom i v zlom. Možno je to celé idealizované, ale ja som taký pocit nemala, pretože v príbehu je aj nešťastia dosť veľa. Je málo ľúbostných príbehom, ktoré sa končia tak nezvyčajne: záleží len na nás, či koniec budeme považovať za šťastný alebo za nešťastný. Ja osobne ho bez váhania pokladám za (netradične) šťastný a dojímavý.


Trailer k filmu (anglický):


zdroj obrázka: martinus.sk
zdroj videa: youtube.com/dvdmajestic

Paullina Simonsová - Medený jazdec

25. ledna 2011 v 20:06 | NoBoDy |  Recenzie
medeny jazdec
Autor: Paullina Simonsová
Názov: Medený jazdec
Počet strán: 656
Väzba: pevná s prebalom
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2003
Originálny názov: The Bronze Horseman

Anotácia:
Dve sestry, Táňa a Dáša, žijú v malom leningradskom byte, kde sa v dvoch izbách tiesni sedem ľudí troch generácií. Dáša je zubná asistentka, sedemnásťročná Táňa je práve po maturite a cez leto pracuje pri triedení príborov v Kirovovom závode. Deň, keď Hitler zaútočí na Sovietsky zväz, je pre ňu dvojnásobne pamätný. Je to začiatok vojny a dlhej strastiplnej púte, na ktorej stratí celú rodinu, a zároveň deň, keď stretáva svoju prvú lásku. Na pozadí ťažkých vojnových udalostí a blokády Leningradu sa upevňuje tajná láska Táne k Alexandrovi, ktorý sa svojou láskavosťou, rozhodnosťou a sebadôverou líši od väčšiny ruských mužov.


Môj názor:
Začnem s tým, že toto je kniha, ktorá mi ukázala, že téma svetových vojen mi naozaj má čo ponúknuť, že ma dokáže neskutočne obohatiť. Je to síce román, sú tam vymyslené udalosti, ale to historické pozadie 2. sv. vojny je úplne realistické a v tejto oblasti naozaj nič nie je vymyslené. Ani utrpenie Leningradčanov, ani dátumy slávnych bitiek, ani celková atmosféra, pretože samotná spisovateľka čerpala zo spomienok svojich starých rodičov, ktorí prežili všetko zlo 20. storočia:1. sv. vojnu, medzivojnové obdobie, 2. sv. vojnu, Leningradskú blokádu, sťahovanie do USA...

V anotácii je načrtnutý len úplný prvopočiatok deja, ale viac k tomu ani nemám čo povedať, lebo to by boli samé spoilery. Takže zostávam pri tom, že Medeného jazdca som mala požičaného z knižnice, ale očarila ma natoľko, že som si ju musela kúpiť a akonáhle som ju držala v rukách, zase som ju musela prečítať.

Som dojatá príbehom samotným, štýlom autorky, prostredím(Rusko), obdobím i samotnými postavami, ktorí aj keď boli mladí, prežili všetky hrôzy, ktoré človek prežiť môže. Boj o prežitie, o jedlo, o teplo, o domov, o rodinu a v neposlednom rade i o lásku. Áno, z veľkej časti je to kniha o láske, no nie o takej, kde sú hrdinami dámy a gentlemani z bohatých vrstiev, čo celé dni sedia pri čaji a chodievajú na návštevy, po prípade do herní. Nie, v Medenom jazdcovi je láska prenasledovaná vojnou, bitá ,mučená,no aj tak stále živá.

ÚRYVOK (jedna z najkrajších scén, nie spoiler):
...a potom bojovala so sovietskymi lekármi,so sovietskymi sestrami,ba aj s Dr.Sayersom,ktorý pozrel,koľko krvi Alexander stratil,pozrel na jeho ranu v boku a povedal,že je koniec.Už preňho nemôžeme nič urobiť.Uložte ho medzi beznádejných.Dajte mu gram morfia,ale nie viac.
Tatiana mu sama zaviedla do žily infúziu a dávala mu morfium a plazmu.A keď to nestačilo,dala mu vlastnú krv.A keď ani to nestačilo a zdalo sa,že už nebude stačiť nič,dávala mu krv rovno zo svojej tepny.
Kvapku po kvapke.
A šepkala po celý čas,čo pri ňom sedela.Chcem len to,aby si počul cez bolesť moju dušu.Sedím tu s tebou,vlievam do teba svoju lásku,kvapku po kvapke a dúfam,že ma počuješ,dúfam,že zdvihneš ku mne hlavu a znova sa usmeješ.Šura,počuješ ma?Vnímaš,ako pri tebe sedím a dávam ti vedieť,že stále žiješ?Cítiš moju ruku na tvojom tlčúcom srdci,moju ruku,ktorá ti dáva vedieť,že v teba verím,že verím v tvoj večný život,že verím,že budeš žiť,že to prežiješ a narastú ti krídla,aby si sa vzniesol nad smrť,a keď potom zasa otvoríš oči,budem pri tebe.Budem pri tebe vždy,budem v teba veriť,dúfať v teba,milovať ťa.Som tu.Cíť ma,Alexander.Cíť ma a ži.
Žil.

Celkové hodnotenie: 10/10

zdroj obrázka: martinus.sk


Kam odchádzajú tie šťastné chvíle?

25. ledna 2011 v 19:22 | NoBoDy |  Žijem
Nie, nie som v pesimistickej nálade.
Výnimočne.
Ale ľudia okolo mňa sú na tom dosť biedne. Hlavne spolužiaci. Ináč my sa asi len hráme na nejakú super triedu a pritom klameme všetkým. A najviac sami sebe. Akože áno, vieme sa dohodnúť na takých veciach ako sú výlety alebo keď treba na niečo pozbierať peniaze alebo niečo zorganizovať, s tým problém nie je. Ale celkovo tá atmosféra je iná ako bola napríklad pre tromi mesiacmi.
Je jasné, že nie je možné, aby bol každý sa každým kamarát, to všetci vieme. Ale aj tak je to celé čudné. A čudné takým tým zvláštnym nekonkrétnym spôsobom. Nedá sa to jednoznačne definovať a to je na tom najhoršie. Plus že ešte mnohí pred tým zatvárajú oči.
A ešte sú tu vzťahy (jasné, tie tu vždy boli a vždy aj budú). Rozpadávajú sa ako na bežiacom páse. Ten medzi mojimi rodičmi, potom ten medzi rodičmi jedného môjho kamaráta, potom sa s kamarátkou rozišiel frajer a teraz sa skončil dvojročný vzťah jedného môjho spolužiaka. A to všetko v priebehu jedného mesiaca. No nie je to otrasné?

Dnes som to zobrala z toho stručného konca, potrebovala som len v krátkosti zosumarizovať všetko, čo sa v mojom okolí deje. Prišla som na to, že je oveľa horšie, keď sa niečo zlé deje s mojimi známymi, pretože neviem, ako sa s tým vo svojom vnútri vysporadúvajú a preto netuším, ako by som sa k nim mala správať, čo im môžem, a naopak, čo im nemôžem povedať. 

A ja už ani neviem, či sa oplatí v niečo veriť, či vôbec je niečo večné, niečo, čo vydrží hromy aj blesky.

Svitanie prišlo tak rýchlo

23. ledna 2011 v 16:50 | NoBoDy |  Píšem
...
V magickej jednote sa ťa pýtam
či je to láska
kým ty hľadáš stratený rytmus
a tak neprítomne sa na mňa dívaš...
Zarývam dušu do poškvrnenej plachty
a napäto čakám v horúcom tichu
no ty si sa mi ako sen náhle stratil...
Vo vlastnej slabosti pokojne snívaš
a čaro sa rozplynulo v okamihu
s posledným slastným vzdychom
a možno sa mi to len v inom živote zdalo
že sa dá zaľúbiť v pohodlí na počkanie
a možno i prvým spoločným dychom...
Nie čas nie iná náruč nie prosby
lež to kruté ráno mi ťa vzalo.


V osamelej prázdnote sa pýtam
či bola to láska
keď tak náhlivo prišiel koniec
a bodku priviali ranné lúče
tak od skríň spomienok skrývam kľúče
a hádžem zvyšky noci do vriec...
...

A pre Ashley je to tu aj po anglicky (berte ohľad na to, že z angliny som dosť mimo):

The dawn came so quickly


In the magical unity
I'm asking you
if it is love
while you're looking for the lost rhythm
and looking at me so absently...
I'm graving my soul into the tainted blanket
and so strained I'm waiting in the hot silence
but you suddenly lost like a dream...
You're peacefully dreaming in your own weakness
and the charm vanished in one moment
with the last blissful sigh
maybe in another life it seemed
that it's possible to fall in love in comfort
and maybe also with the first mutual breath...
Not the time not the another armful not the requests
but the cruel morning took you away.

In the lonely emptiness now I'm asking
if it was love
when the end came so hurry
and the morning rays breezed the point
so I'm hiding the keys from the boxes of memories
and throwing away the remains of night into the sacks...

Paulo Coelho - Záhir

23. ledna 2011 v 14:35 | NoBoDy |  Recenzie
záhir
Autor: Paulo Coelho
Názov: Záhir
Počet strán: 279
Väzba: pevná s prebalom
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2008

Anotácia:
Príbeh lásky, straty a posadnutosti vášňou. 

Známemu spisovateľovi zmizne manželka, vojnová korešpondentka. Pri jej hľadaní musí spisovateľ prejsť mnohými cestami a sledovať veľa stôp, ktoré ho napokon privedú k odhaleniu vlastného ja.

Môj názor:
Ďalšia kniha od Coelha, ktorá je zmesou toho, čím je život.
Je to jedna z mojich srdcoviek s úžasnými myšlienkami, s človekom, ktorý hľadá podstatu svojho vlastného bytia, ktorý sa zamýšľa, spomína na minulosť, nachádza chyby a pokúša sa ich riešiť.

Kto vám zaručí, že hora je lepšia ako rovina? Autor poukazuje na to, že žijeme uväznení v svojich zvykoch, v tom, čo pokladáme za normálne a prijateľné a všetky odlišnosti sa trestajú odsúdením spoločnosťou. Tvrdí, že sme otroci prepychu, zdanlivého prepychu, zdania zdanlivého prepychu. Otroci života, ktorý si nevybrali, ale rozhodli sa ho žiť, lebo ktosi ich presvedčil, že je to pre nich najlepšie.

Ďalej je tu rozoberaná myšlienka slobody, význam tohto slova. Čo je vlastne sloboda? Možnosť ísť, kam len chceme, robiť, čo len chceme, kedy a kde len chceme? Je sloboda naozaj takáto? Neberie ohľad na nič a na nikoho? Je sloboda naozaj taká egoistická? Odpoveďou na tieto otázky je možno práve toto: sloboda neznamená nemať žiadne záväzky, je to schopnosť vybrať si - a zaviazať sa tomu, čo je pre mňa najlepšie. Áno, je to tak, lebo v dnešnom svete je naozaj ťažké vytrhnúť sa zo stereotypu, pokúsiť sa vyčnievať z radu a venovať sa naozaj tomu, čo nás robí skutočne šťastnými.

A potom je tu priateľstvo definované týmito slovami: skutoční priatelia sú tí, čo sú pri nás, keď sa nám darí. Držia nám palce, tešia sa z našich víťazstiev. Falošní priatelia sa objavujú v ťažkých chvíľach so smutnou ,solidárnou' tvárou, a pritom ich v skutočnosti naše utrpenie utešuje v ich úbohých životoch. Naozaj je to tak (teda aspoň ja som si to všimla), že keď sa napríklad niekto rozplače v škole, hneď je okolo neho húf ľudí, no keď je niekto očividne veľmi šťastný, zaujíma sa o to len pár ľudí. Je to smutná skutočnosť.

A je tu aj nesmrteľná téma lásky, veď v podstate sám spisovateľ sa snaží nájsť svoju ženu, svoju lásku a napraviť to, čo sa pokazilo. Hľadá trhliny v ich vzťahu, vety a rozhovory, ktoré zmenili smerovanie ich životov, ktoré ich od seba oddeľujú. Nakoniec prichádza na to, že láska je nespútaná sila. Keď sa ju pokúsime ovládnuť, zničí nás. Keď sa ju pokúsime uväzniť, zotročí nás. Keď sa ju pokúsime pochopiť, zanechá nás stratených a zmätených. Láska má byť teda slobodná, bez záväzkov a rôznych požiadaviek. A je prítomná všade. I v utrpení. Najmä v ňom, pretože smrteľne zranený vojak nikdy nepovie lekárskemu tímu: ,Zachráňte ma, prosím!' Jeho posledné slová sú väčšinou: ,Odkážte môjmu synovi a žene, že ich ľúbim.' V okamihu neznádeje hovoria o láske!

Viete, čo je najväčším problémom medziľudských vzťahov? Nedostatok dialógov. Dnes sa už málokto rozpráva s tým druhým naozaj otvorene a primerane často. Možno sa hanbíme, možno sa nám jednoducho nechce, možno máme strach. A to je osudné. Maličké nevyriešené spory sa hromadia, až kým nevytvoria múr, ktorý sa nedá zdolať, preskočiť ani rozbiť. Manželka raz povedala manželovi v knihe toto: ,,Chcem sa porozprávať, ty si unavený, ľahneme si, a porozprávame sa zajtra! A zajtra prídu ďalšie povinnosti, ďalší pracovný deň, večere, ľahneme si, a porozprávame sa na druhý deň. Takto trávim život: čakám na deň, keď ťa budem mať znovu pri sebe, až kým ma to neprestane baviť, potom už nebudem chcieť nič, vytvorím si svet, kam sa budem môcť stiahnuť, keď budem potrebovať; nie príliš vzdialený, aby to nevyzeralo, že mám nezávislý život, ani príliš blízky, aby to nevyzeralo, že sa tlačím do tvojho."

Takže knihu odporúčam všetkým tým, ktorý sa aspoň kúsoček zamýšľajú nad životom a pokúšajú sa nájsť jeho podstatu, všetkým tým rojkom, ktorí radi snívajú, filozofujú alebo len tak radi čítajú. Ak poznáte Coelha a jeho štýl písania alebo ak ho len chcete objaviť, tak keď si Záhir prečítate, som si istá, že budete súhlasiť s tým, že utrpenie sa rodí, keď očakávame, že druhí nás budú milovať tak, ako si to predstavujeme, a nie tak, ako sa láska má prejavovať: slobodná a neovládaná, vedie nás svojou silou a nedovolí nám zastať.

Celkové hodnotenie: 10/10

zdroj obrázka: topky.sk

Informácie ku knižným projektom, do ktorých som sa zapojila

22. ledna 2011 v 20:30 | NoBoDy
Toto je fakt len taký informatívny článok, ktorý predovšetkým najviac poslúži mne. Bude tu zoznam tých knižných skupín a projektov, kde som prihlásená, budú tu aj pravidlá aj otázky, na ktoré treba odpovedať, aby som to potom mohla jednoducho nájsť.
Takže zatiaľ som zapojená do týchto projektov (challenge či meme):

Ďalší víkend v posteli s knihou v ruke

21. ledna 2011 v 19:12 | NoBoDy |  Žijem
Na dnešnú diskotéku som sa chystala snáď dva týždne
A zase raz z toho nič nie je.
Som chorá, asi mám dačo s prieduškami. Už týždeň. Takže dnes je to už relatívne v pohode.
Teda by som aj mohla ísť.
Lenže asi sa vo mne už ozývajú prvé náznaky dospelosti alebo zdravého rozumu, lebo som si povedala, že nepôjdem nikam, lebo sa poznám a viem, že ak mi bude teplo (čo mi určite bude) tak bez váhania pôjdem von na čerstvý vzduch a isto by som prechladla a z tých priedušiek by to celé prešlo možno na pľúca.
Dobre, možno preháňam, ale človek nikdy nevie a ja som už túto zimu bola chorá až - až. Stačilo.
Takže som doma.
Myslím, že počkám mamu, ktorá sa vráti z roboty okolo polnoci. Možno si aj trochu pokecáme. Preboha, veď ak to zrátam, tak som ju celý týždeň videla tak na pol hodinu!

Ináč sedieť v piatok večer doma má aj svoje výhody. Zajtra aspoň neprespím celý deň, nebudem mať zaľahnuté v ušiach, kruhy pod očami ani suchoty.

Spravím si čaj, sadnem si na postieľku, zababúšim sa, zoberiem do rúk knižku a čo viac mi k šťastiu treba?
Ináč vyhrala som knihu, dnes mi prišla. Volá sa že V objetí temnoty a napísala ju Alexandra Ivyová. Vraj je to romantika, ale nejaké fantasy, lebo sú tam aj úpiri, víly, trolovia atď. Ale to je teraz vlastne jedno, lebo už len tá radosť, že som niečo vyhrala je úžasná.
A ináč videli ste niekto, že Ikar vydáva prvého februára knihu Na brehu Rio Pedra som si sadla a plakala od Paula Coelha ? Ja sa tak teším! Nenormálne veľmi. Tento týždeň som si kúpila Piatu horu (síce neviem, kedy sa k nej dostanem, ale hlavne, že ju už mám) a ešte mi do zbierky chýba Víťaz je sám a Alchymista (ja viem, je to hanba, že práve Alchymistu ešte nemám ani prečítané a kúpené, ale ja som jednoducho chcela túto knihu nechať na koniec). Ináč Na brehu Rio Pedra... som si chcela kúpiť to staršie vydania, ale teraz, keď to vydáva Ikar tak je to super, lebo aspoň to bude rovnaký štýl obálky a nebude kniha vyčnievať z radu na poličke. Ja viem, som hrozná. Už priam posadnutá. Takže končím s ódami. Majte sa.

Auld Lang Syne

P.S.: pesnička sa volá Auld Lang Syne a je to niečo ako hymna Škótska. Teda nie oficiálna, lebo tou je Flower of Scotland, ale na nete som čítala, že Auld Lang Syne je najobľúbenejšia. Robím do školy projekt o Škótsku a hudba sa mi veľmi páči. Je obyčajná, ale strašne upokojujúca. Milujem Škótsko! :)

A. Adamovič a D.Granin - Leningradská blokáda

21. ledna 2011 v 18:46 | NoBoDy |  Books in my thoughts
Ďalšia prečítaná kniha do Challengu, do ktorej som sa zapojila TU

leningradská blokáda
Autor: Ales Adamovič a Daniil Granin
Názov: Leningradská blokáda
Počet strán: 221
Väzba: pevná s prebalom
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2009

Anotácia:
Zima, hlad, všadeprítomná smrť, boj o prežitie.
Leningrad, mesto obliehané bielou nocou a nemeckou armádou.
Ako hlboko dokáže človek siahnuť na dno svojich možností?

Zúri vojna a nič také ako obyčajný život neexistuje. Len snaha prežiť. I napriek tomu sa mnohí obyvatelia počas blokády snažia cez vlastné myšlienky zmierniť svoje utrpenie. Napísaná veta vie občas odľahčit trpiacemu a zanechať malú ozvenu vlastného vnútra. Tento výkrik nemusí umrieť na papieri, môže rozkvitnúť v očiach niekoho iného. Ako spomienka, ktorú daroval cudzej mysli, aby sa nestratila, aby zanechala vlastnú stopu významu toho, čo sa stalo.

Táto kniha rozpráva príbeh ľudí, ktorí sa počas blokády Leningradu usilovali odolať náporu vojny a vyrovnať sa s vlastnou bezútešnou situáciou. Každodenné bombardovanie, hlad, zima, všadeprítomná smrť. Tí, ktorí prežili, zanechali pre nás odkaz vo forme denníkov alebo svedectiev - Lýdia Georgievna Ochapkinová, mladá žena s dvoma malými deťmi; šesťnástročný mladík Jura Rjabikin; historik Georgij Alexejevič Kňazev. Spomienky sú prepísané bez akýchkoľvek redaktorských zásahov, aby sa čo najvernejšie zachoval genius loci jednej z najväčších kataklyziem moderných dejín civilizácie, svedectvo o ľudskej snahe prežiť.

OTÁZKY NA ZAMYSLENIE SA (CHALLENGE):
1. Prečo som si vybrala práve túto knihu?
Pretože téma 2. sv.vojny ma po prečítaní Medeného jazdca a Zlodejky kníh nadchla a dojala. A jeden kamarát mi túto knihu odporúčal a zavážilo aj to, že kniha je vlastne súhrnom výpisov zo skutočných denníkov skutočných ľudí,ktorí v čase blokády žili v Leningrade.
2. Definuj knihu dvomi slovami (prídavné alebo podstatné mená).
Desivé ničenie
3. Definuj knihu jedným slovom (sloveso alebo citoslovce).
Hladovať
4. S akou postavou by si sa stotožnila, prípadne ktorou postavou by si chcela alebo nechcela byť?
Jednoznačne mi najviac prirástol k srdcu 16 - ročný Jura Riabinkin, pretože si myslím, že by so konala tak ako on. Tiež by som nedokázala odolať tomu,aby som nepotiahla trochu jedla z prídelu, ktorý mi nepatrí a tiež by som potom mala výčitky svedomia. Lenže kto by mi to zazlieval? Kto to zalieval Jurovi? Človek už viac nebol človekom, iba zvieraťom, ktorého jedinou túžbou bolo dostať sa k čomukoľvek jedlému alebo nejedlému, čo sa dalo vložiť do úst a prehltnúť.
5. Pokúste sa v každom príbehu nájsť niečo pozitívne.
Ako som už spomínala, pozitívom je denníková forma a to, že v knihe nie je žiadna fikcia, všetko je skutočné, autori nič nemenili ani v zápiskoch z denníkov, všetko je podané tak, ako to tie osoby zapísali. Ďalším plusom je aj skvelý výber týchto denníkov a ľudí, čo ich písali. Máme tu vzdelaného muža päťdesiatnika, matku dvoch detí a mladého chlapca, ktorý musel dospieť príliš skoro.
6. A naopak, nájdite jedno negatívum, ale iba jedno, lebo cieľom je uvedomiť si, čo vám na knihe vadilo najviac, nemusí to byť len chyba v knihe, ale i v správaní sa postáv.
Asi vás sklamem, ale nič mi nenapadá. Akurát je obal podľa mňa príliš vojenský. Knihu by som si podľa neho isto nevybrala.


zdroj obrázka: martinus.sk

Potrebujem oceľový kryt na svoje srdce. Zn: súrne!

17. ledna 2011 v 21:37 | NoBoDy |  Žijem
Do riťi.
Ja sa nechcem zase zaľúbiť, keď viem dopredu, že to neskončí dobre. A predtým, ako mi sem niekto napíše, že sa k tomu netreba stavať pesimisticky, tak musím povedať, že dotyčný je zaľúbený do inej (cez hodinu som si vypočula jeden rozhovor. No a čo, keď rozprávali dosť nahlas, tak čo som mala robiť?), aj ju poznám a dokonca mám rada. Ich vzťah je už na spadnutie, je to len otázka času, takže z mojej strany je to beznádejne beznádejné.

A vlastne veď ináč sa aj tak väčšinou nemám s ním o čom baviť. Je úplne iný ako ja. Tak napríklad, on je vždy veselý, vtipný, kým ja som väčšinou vážna. Nepotrebuje niekoho ako ja, potrebuje mať vedľa seba niekoho, kto je plný dobrej nálady (a to ja nie som a v najbližších mesiacoch ani nebudem). Vyzerá to, akoby som o tom sama seba presviedčala. Fakt to robím. Musím mať nejaké argumenty, aby som sa mala čoho chytiť, aby som sa mala na čo spoliehať. Takže v krátkosti to uzavriem tým, že sa nesmiem zaľúbiť, nesmiem! (Bože, som trápna.)

One Republic - All Fall Down

Mám takú menšiu depku. Pretože sestra má frajera (a to je odo mňa mladšia o tri roky).Pretože všade, kam sa pozriem, sú samé šťastné páriky. V triede, v podnikoch, v meste. Proste VŠADE. Ja im to prajem, nech sú spolu šťastní, ale áno, závidím im. Veľmi. Aké by bolo krásne mať niekoho, kto ma bude mať tak naozaj rád, niekoho aspoň so štipkou inteligencie s kým sa dá aj porozprávať.
Niekedy sa zamýšľam nad tým, prečo nie som taká ako ostatné, čo striedajú chalanov každý mesiac. Prečo to ja nerobím? Veď to by som mala, to čo chcem, teda chalana. Tak teda vážne, prečo to nerobím? Veď mohla by som. Kľudne. Je dosť takých, čo by do vzťahu so mnou išli (veď aj ten chalan, čo som ho v niektorom článku spomínala, čo tvrdil že ma ľúbim a stretli sme sa raz v živote). Nie, teraz sa nechválim, len konštatujem. Takže teoreticky mám s kým, ale nechcem. Prečo? Lebo som naivná. tak strašne, až mám niekedy dojem, že to fakt bolí. Lebo verím, že vzťah je o niečom inom. Nie o tom, že sa teda dáme dokopy, po týždni sa spolu vyspíme, ešte párkrát si to zopakujeme, potom sa začneme nudiť a po mesiaci 'vzťah' pekne krásne ukončíme, ďalšie tri dni akože smútime, ale na budúci je tu už nový objav atď. Ja toto nechcem.

Ja chcem niečo viac. Neviem, ako presne by to malo vyzerať, ale viem, že ak to príde, tak to spoznám na 100 %.
Hm, ja by som na krásnu.cz ani nemohla písať články ( niežeby som chcela, to vôbec nie!). Všetky baby by som odrádzala, aby sa s nikým nedali do vzťahu, keď nič necítia. :)


zdroj pesničky: youtube.com/jo12

Surrealistický výkyv

16. ledna 2011 v 16:54 | NoBoDy |  Píšem
...môj plánovaný boj
        p r ú d i
           mestom cez rušné svetlá
              tepnami mužov žilami žien
náš pán náš vládca
       bez sily n i č í
           podľa neúprosnej logiky
len mysli, mysli, mysli...
       mozog a bunky n i e
s ú
           potrebné
možnosť výberu, šanca možností,
        výber šancí, šanca výberu,
              výber možností,
                  možnosť šancí...chaos!
tmavo s t e k á...
          dážď z mračnových dlaní
     fľaky olejných sĺz na mastnej tráve
            v y p l n i a
               prázdnoty, medzery, životy...
       načo most či spojenie...
             mútnu vodu n e s p ú t a š
                 načo meniť fádnosť
v o l á š nový svet...ale choď!
       povinnosť velí s p ú t a j
sa!
            m u s í š!
si otrok v okove doby
       hoc' bol by si zrnkom maku
                      na chrbte vetra....

Gayle Formanová - Ak zostanem

16. ledna 2011 v 10:31 | NoBoDy |  Books in my thoughts
Zapojila som sa do Challenge s názvom Books in my thoughts TU. Takže knihy, ktoré som mala len požičané a ja sama ich nevlastním, budem hodnotiť touto Challenge formou. Podstata je jednoduchá, stačí odpovedať na 6 otázok.


ak zostanem
Autor: Gayle Formanová
Názov: Ak zostanem
Počet strán: 176
Väzba: brožovaná
Jazyk: slovenský
Originálny názov: If I Stay
Rok vydania: 2010

Anotácia:
Sedemnásťročná Mia má všetko, po čom kedy túžila - milujúcu rodinu, priateľa, dokonca ju prijmú na prestížnu umeleckú školu na druhom konci krajiny. Nevie sa rozhodnúť, či si má vybrať lásku a život s rodinou, alebo hudbu.

V jedno februárové ráno sa však všetko zmení - na výlete s rodičmi a s bratom cestou v aute na okamih spokojná zavrie oči..., a keď ich otvorí, stojí v priekope. Na jej okraji vidí ich havarované auto a jej rodičia ležia mŕtvi pri ceste. Krátko na to zbadá ďalšie telo. S prekvapením zisťuje, že hľadí sama na seba a spontánne sa pýta: Som mŕtva?

Ešte včera mala veľa možností, ktorými sa jej život mohol uberať, dnes stojí pred jedinou otázkou: Zostanem? 
Kniha Ak zostanem je plná citu a určite vás chytí za srdce. Je to kniha o sile lásky, o zmysle rodiny a o tom, že všetci sa v istej chvíli musíme rozhodnúť.



OTÁZKY NA ZAMYSLENIE SA (CHALLENGE):
1. Prečo som si vybrala práve túto knihu?
Pretože som ju už videla na viacerých blogoch a keď som naposledy bola v knižnici, padla mi do oka.
2. Definujte knihu dvomi slovami (prídavným a podstatným menom).
Rozhodujúci výberr
3. Definujte knihu jedným slovom (slovesom alebo citoslovce).
Spomínať
4. S akou postavou by si sa stotožnila, prípadne by si chcela alebo nechcela byť?
Nechcela by som byť matkou Kim, pretože to by som sa pri každej čo len trochu stresujúcej situácii zosypala.
5. Pokúste sa v každom príbehu nájsť niečo pozitívne.
Najviac sa mi páčil optimizmus vnesený d príbehu prostredníctvom Miiných spomienok. Nadľahčovali dej, zoznamovali nás s postavami, ktoré už zomreli a tak nám priblížili ich život, starosti a radosti a potom má čitateľ dojem, že ich sám pozná a je mu za nimi strašne ľúto.
6. A naopak, nájdite jedno negatívum, ale iba jedno, lebo cieľom je uvedomiť si, čo vám na knihe vadilo najviac, nemusí to byť len chyba v knihe, ale i v správaní sa postáv.
Je to môj subjektívny názor, ale počas čítania knihy som mala celý čas pocit, že príbehu chýba hĺbka. Ja viem, znie to absurdne, lebo už samotná anotácia je dojímavá a áno, miestami bola aj kniha taká, ale predsa som z toho mala pocit, že je to akési silené. Ale ako vravím, je to čisto len môj názor.

William Styron - Sophiina voľba

15. ledna 2011 v 11:55 | NoBoDy |  Recenzie
sophiina voľba
Autor: William Styron
Názov: Sophiina voľba
Počet strán: 605
Väzba: pevná s prebalom
Jazyk: slovenský

Anotácia:
V románe Sophiina voľba Styron originálnym spôsobom spracúva problematiku druhej svetovej vojny, nacistických vyhladzovacích táborov i "zlaté roky" v povojnovej Amerike. Začínajúci spisovateľ Stingo, dvadsaťdvaročný neskúsený Južan, nás zavedie do New Yorku roku 1947. V nájomnom dome v Brooklyne sa spriatelí s Nathanom, temperamentným židovským intelektuálom, a Sophiou, krásnou a krehkou poľskou katolíčkou. Stingo je svedkom ich vášnivého a deštruktívneho vzťahu a neraz musí otrasenej Sophii robiť dôverníka. Sophia pred ním postupne odkrýva svoju minulosť z predvojnového Poľska, koncentračného tábora a napokon aj svoje najväčšie tajomstvo - drastickú voľbu, ktorá ju navždy poznačila.


Môj názor:
Opäť kniha z obdobia vojen (konkrétne 2.sv.vojna). Bola v zozname 100 naj kníh a keďže sa mi ju podarilo lacno zohnať, tak som sa do nej pustila.

Mnoho recenzentov tvrdí,že začiatok bol akýsi zdĺhavý a nudný, no ja som toho názoru, že všetko malo v knihe určitý význam a svoje miesto, takže ani náhodou nesúhlasím s názorom, že by mohla byť kratšia, len okolo 300 strán, ktoré by hovorili len o živote Sophie v Poľsku a neskôr v Osvienčime. Veď kniha by tak mala v podstate len nudný lineárne plynúci dej. Ale keďže Styron rozvinul v diele viac dejových línií, bolo to zaujímavejšie. Autor prechádza z minulosti Ameriky ako takej do jej súčasnosti, potom rozpráva o živote pred vojnou v Poľsku a nakoniec formou monológov alebo dialógov rozpráva sama Sophia o svojom utrpení v Osvienčime.


...a tak pred Hössovými (dozorca v Osvienčime) prižmúrenými,ostražitými,bezcitnými očami začína masakra: ,,Musel som sa tváriť chladnokrvne a ľahostajne zoči-voči výjavom,ktoré by chytili za srdce každého,kto má čo len kúsok citu.Nesmel som odvrátiť pohľad,ani keď som sa bál,že už nezvládnem svoje pohnutie.Musel som sa chladne prizerať,ako matky s rozosmiatymi alebo uplakanými deťmi vchádzajú do plynovej komory...Musel som sa dívať na všetko.Hodinu za hodinou,vo dne v noci,musel som sa pozerať na odstraňovanie mŕtvol,na spaľovanie,na vytrhávanie zubov,strihanie vlasov,na všetku tú príšernú robotu bez konca.Musel som celé hodiny stáť v odpornom zápachu,keď otvárali masové hroby,vyťahovali z nich mŕtvoly a spaľovali ich."

Takže
Sophiina voľba
je zmesou rozdielov medzi Severom a Juhom Ameriky, otroctva,smrti, ťažkých skúšok, krivých obvinení, klamstiev, nenaplnenej túžby, lásky v akejsi čudnej forme, násilia, bláznovstva, utrpenia,a v prvom rade spletitou reťazou volieb, nekonečných výčitiek svedomia a útrpných myšlienok so slovíčkom
keby...

,,Presne si pamätám slová Fritzcha,"rozprávala mi Sophia."Povedal: ,Prišli ste do koncentračného tábora,nie do sanatória,a odtiaľto je von len jedna cesta:hore komínom.A komu sa to nepáči,môže sa ísť obesiť na ostnaté drôty.Ak sú v tejto skupine medzi vami židovky,nemajú právo žiť dlhšie ako dva týždne.´Potom sa spýtal: ,Sú tu nejaké mníšky?Mníšky rovnako ako kňazi,majú len jeden mesiac.Všetci ostatní tri mesiace.´" Takto nacisti zaviedli napokon neobyčajne dômyselne akúsi smrť za živa,strašnejšiu než obyčajná smrť a zároveň zákernejšie,krutejšiu,lebo málokto u odsúdencov spočiatku - hneď v prvý deň - mohol vedieť,že toto otroctvo,mučenie,choroby a hlad sú iba nepodarenou napodobeninou života,v ktorom putujú neodvratne v ústrety smrti.A Rubenstein uzatvára : ,,Koncentračné tábory sa takto stali oveľa strašnejšou hrozbou budúcnosti ľudstva,ako keby boli slúžili výlučne len na masové popravy.Vyhladzovacie stredisko môže produkovať iba mŕtvoly,ale spoločnosť totálnej tyranie vytvára svet živých mŕtvol..." Alebo ako povedala Sophia:,,Keby bola väčšina z nich pri svojom príchode vedela,aký to bude život,modlila by sa,aby mohla ísť radšej rovno do plynu."

Klamala by som, ak by som povedala, že mám z knihy dobrý pocit. Naopak. Zanechala vo mne silný pocit, že ničomu nerozumiem. Nechápem Osvienčim (pracovný tábor) ani Brzezinku (tzv.vyhladzovací tábor neďaleko Osvienčimu), nechápem nacistov, ani sen o dokonalej árijskej rase, nechápem ich zmýšľanie a ciele, nechápem ľútosť dozorcov v koncentračných táboroch, ktorú však nepociťovali voči umierajúcim, ale voči sebe, že sa museli na takú hrôzu pozerať a dokonca nechápem ani utrpenie a mučivú smrť toľkých Židov, Cigánov a Poliakov. Nerozumiem tomu a nikdy celkom ani neporozumiem, pretože som to nezažila na vlastnej koži.

Psychologička Arendetová poznamenáva: "Problém ani tak nespočíval v tom,ako utíšiť svedomie,ale skôr ako potlačiť živočíšnu ľútosť,ktorú pociťuje každý normálny človek,keď je svedkom fyzického utrpenia.Používali na to veľmi jednoduchý a zrejme veľmi účinný trik...skrátka,celú vec postavili naruby;ľútosť obrátili na seba.Teda namiesto toho,aby povedali:Akých strašných skutkov som sa dopúšťal na ľuďoch!,títo vrahovia vraveli:Akých hrozných skutkov som musel byť svedkom,keď som konal svoju povinnosť,a ako mi to bremeno ťažko doliehalo na plecia!"

Ale napriek tomu je táto kniha výpoveďou o duši človeka poznačenej Osvienčimom, 2.sv.vojnou, Hitlerom, plynovými komorami, hladovaním a zúfalou snahou prežiť za každú cenu; o duši zmietanej v nekonečnom mori viny, ktorá človeka prenasleduje až po hrob.A možno i ďalej...

Osvienčim sám naďalej zostane nevysvetliteľný.Najvýstižnejšia definícia,akú som kedy o Osvienčime počul,vlastne nie je definícia,ale odpoveď.
Pochybovačná otázka:
,,Povedzte mi,kde bol v Osvienčime boh?"
A odpoveď:
,,A kde bol človek?"

Celkové hodnotenie: 9/10

zdroj obrázka: martinus.sk

Dva týždne v stručných bodoch

15. ledna 2011 v 11:41 | NoBoDy |  Žijem
     Áno, dlho som sa neozvala.
     Potrebovala som sa vyrovnať s udalosťami posledných dvoch týždňov.
     Stalo sa toho toľko, že ak by som to celé rozpisovala, tak pri čítaní článku dostane infarkt z nudy.
     Áno, už mi je lepšie.
     Usporiadala som si myšlienky, spravila som pár rozhodnutí a pevne verím, že už to horšie byť nemôže.

  • Minulý týždeň sa od nás otec odsťahoval.
  • Teda vyhodila ho mama.
  • Asi som hnusná a nevďačná dcéra, ale žije sa mi bez neho oveľa lepšie.
  • Myslím, že nám všetkým je lepšie.
  • Zo začiatku to bolo zlé, veľmi zlé, mam stále plakal, ale teraz je to už relatívne v poriadku.
  • Ale samozrejme, nemám s otcom vyslovene zlý vzťah.
  • Navštevuje nás každý deň. Príde tak na 15 minút.
  • A stará sa o nás, dokonca sa vždy spýta, či dačo nepotrebujeme.
  • Ale cítim sa v jeho blízkosti akosi čudne, akoby to bol niekto cudzí.

  • V škole je všetko v pohode (aspoňže to).
  • Vysvečko bude čisté, len ešte z chémie musím napísať jednu písomku.
  • To znamená, že sa budem musieť fakt naučiť.
  • Fajn, to zvládnem.
  • 25.2.2011 bude študentský ples.
  • Nechce sa mi tam ísť.
  • Necítim sa na to.
  • Nemala by som ísť.
  • Veď ani nemám s kým. Je to síce len výhovorka, lebo aj tak ideme ako jedna veľká partia.
  • To je v riťi.
  • Všetci ma prehovárajú.
  • Uf.

  • Hm...boli sme na chate. Pre týždňom.
  • Bolo to deň po tom ako sa otec odsťahoval.
  • Sťala som sa. Tak strašne, že sa pamätám na udalosti len matne.
  • Našťastie, zle mi vôbec nebolo.
  • Ale a tak sa hanbím.
  • A pritom som chcela len na pár hodín zabudnúť na všetko.
  • Stal sa však pravý opak.
  • Rozplakala som sa a nedalo sa to zastaviť.
  • Takže nikdy viac!
  • Naozaj!!!
     Som sprostá. Nezodpovedná. Ľahkovážna. Naivná. A detinská.